
Ajurvédsky transformačný pobyt na Srí Lanke: Dopraj si reštart tela, mysle aj duše
27. mája 2025Trauma je slovo, ktoré sa v dnešnej dobe skloňuje čoraz častejšie, no jeho skutočný význam a dopad na ľudskú psychiku a telo ostáva pre mnohých nejasný. Nie je to len silný negatívny zážitok; je to komplexná reakcia nášho organizmu na udalosť, ktorá presahuje naše bežné schopnosti zvládania. Pochopenie toho, čo trauma je, ako sa prejavuje a ako ju môžeme spracovať, je kľúčové pre individuálne i kolektívne zdravie.
Čo je to trauma?
Trauma, z gréckeho slova pre „ranu“ alebo „poranenie“, v psychologickom kontexte označuje emocionálnu odozvu na hlboko znepokojujúcu alebo tiesnivú udalosť. Nie je to len o samotnej udalosti, ale skôr o vnútornej skúsenosti jednotlivca. Môže ísť o jednorazovú udalosť, ako je autonehoda, prírodná katastrofa, prepadnutie, alebo násilný čin. Môže však ísť aj o opakované alebo pretrvávajúce udalosti, ako je dlhodobé zneužívanie, život v prostredí chronického násilia, alebo zanedbávanie v detstve. Tieto typy traumy sa často označujú ako komplexná trauma.
Príklady traumatických zážitkov
- Telesné, sexuálne alebo emocionálne zneužívanie
- Zanedbávanie (najmä v detstve)
- Domáce násilie
- Náhle straty (blízkej osoby, domova, práce)
- Vážne ochorenie alebo nehoda
- Byť svedkom násilia alebo smrti
- Chronický stres v detstve (rodičia s duševnými poruchami, závislosťou, absenciou bezpečného vzťahu)
- Šikana v škole alebo na pracovisku
- Rozvod rodičov alebo konfliktové prostredie v detstve

Dôležité je pochopiť, že nie každá stresová udalosť vedie k traume. O tom, či sa udalosť stane traumatickou, rozhoduje niekoľko faktorov:
Intenzita a dĺžka trvania udalosti: Čím je udalosť hrozivejšia a dlhšie trvá, tým väčšia je pravdepodobnosť vzniku traumy.
Subjektívne vnímanie: To, čo je pre jedného traumatické, nemusí byť pre druhého. Vnímanie ohrozenia a bezmocnosti hrá kľúčovú úlohu.
Predchádzajúce skúsenosti a psychický stav: Ľudia s predchádzajúcimi traumami alebo existujúcimi duševnými problémami sú náchylnejší k rozvoju traumy.
Podpora a zdroje: Dostupnosť sociálnej podpory a copingových mechanizmov po udalosti môže zmierniť jej dopad.
Trauma narúša náš pocit bezpečia a kontroly. Môže viesť k pocitu ohromenia, bezmocnosti a straty schopnosti fungovať normálne. Tieto pocity môžu pretrvávať dlho po skončení nebezpečnej situácie a môžu mať značný dopad na každodenný život.
Typy traumy
Traumatické udalosti sa líšia svojou povahou, no spája ich spoločný menovateľ: prekročenie schopnosti jedinca zvládnuť situáciu a narušenie jeho vnútorného pocitu bezpečia. Traumatizujúce skúsenosti môžu zahŕňať širokú škálu situácií a kontextov. Rozlišujeme niekoľko hlavných kategórií traumatických udalostí:
1. Akútna trauma
Nastáva v dôsledku jednorazovej, nečakanej a potenciálne život ohrozujúcej udalosti. Príklady zahŕňajú:
- Prírodné katastrofy: Zemetrasenia, povodne, požiare, tornáda.
- Nehody: Autonehody, letecké katastrofy, pracovné úrazy.
- Násilné činy: Fyzické napadnutie, lúpež, znásilnenie, prepadnutie.
- Svedectvo o násilí: Byť svedkom vážneho úrazu, smrti alebo násilia.
- Traumy spojené s vojnou a terorizmom: Priamy boj, zajatie, teroristické útoky.

2. Chronická trauma
Vzniká v dôsledku dlhodobej a opakovanej expozície vysoko stresujúcim situáciám, z ktorých je únik náročný alebo nemožný. Často sa objavuje v kontexte vzťahov. Príklady zahŕňajú:
- Domáce násilie: Dlhodobé fyzické, emocionálne alebo sexuálne zneužívanie v rodine.
- Šikanovanie: Opakované útoky, ponižovanie alebo vylúčenie zo strany rovesníkov.
- Zneužívanie v detstve: Fyzické, emocionálne alebo sexuálne zneužívanie, zanedbávanie.
- Život v zónach konfliktu: Chronická expozícia násiliu a neistote.
- Väznenie alebo zajatie: Dlhodobé podmienky v izolácii, hrozbe a strate slobody.
3. Komplexná trauma (C-PTSD)
Často sa prekrýva s chronickou traumou, no ide o špecifický typ traumy, ktorý sa vyvíja v dôsledku dlhodobej, opakovanej a interpersonálnej traumy, často v kontexte vzťahov, v ktorých je obeť závislá na páchateľovi (napr. v detstve). Táto forma traumy má tendenciu narušiť vývoj osobnosti, vzťahy a sebavedomie oveľa hlbšie ako akútna trauma. Symptómy môžu zahŕňať:
- Problémy s reguláciou emócií: Intenzívne výkyvy nálad, hnev, depresia, úzkosť.
- Narušené seba-vnímanie: Pocity hanby, viny, bezcennosti, sebanenávisť.
- Problémy so vzťahmi: Ťažkosti s dôverou, izolácia, opakované dysfunkčné vzorce vzťahov.
- Disociácia: Pocit odpojenia od tela, myšlienok, emócií alebo okolia.
- Fyzické symptómy: Chronická bolesť, únava, tráviace problémy bez zjavnej príčiny.
4. Transgeneračná trauma
Trauma, ktorá sa prenáša z jednej generácie na druhú, a to aj bez priamej skúsenosti s traumatickou udalosťou. Môže sa prejavovať prostredníctvom naučených vzorcov správania, komunikačných štýlov, rodinných tajomstiev alebo dokonca epigenetických zmien. Typické je to u potomkov preživších holokaustu, vojen alebo genocíd.

5. Kolektívna trauma
Zasahuje celú skupinu ľudí alebo spoločnosť, často v dôsledku udalostí, ktoré ovplyvňujú spoločné identity a hodnoty. Príklady zahŕňajú:
- Vojny a genocídy: Majú dlhodobý dopad na celé národy a kultúry.
- Masové teroristické útoky: Ovplyvňujú pocit bezpečia a dôvery v celej spoločnosti.
- Pandémie: Celosvetové krízy, ktoré menia sociálne interakcie a vyvolávajú strach.
Príznaky traumy
Príznaky traumy sa môžu líšiť v závislosti od jedinca, typu traumy a mnohých ďalších faktorov. Nemusia sa objaviť okamžite po udalosti; niekedy sa prejavia až po týždňoch, mesiacoch alebo dokonca rokoch. Dôležité je vedieť, že tieto príznaky nie sú znakom slabosti, ale prirodzenou reakciou na mimoriadne stresovú situáciu.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
1. Znovuprežívanie (Intrusívne myšlienky a spomienky)
- Flashbacky: Intenzívne, živé epizódy, kedy má človek pocit, že sa traumatická udalosť deje znova, sprevádzané silnými emóciami a fyzickými reakciami.
- Nočné mory: Opakujúce sa, úzkostné sny súvisiace s traumatickou udalosťou.
- Obsedantné myšlienky: Neustále premýšľanie o traume, hoci sa jej človek snaží vyhnúť.
- Intenzívna úzkosť a fyziologické reakcie: Silné búšenie srdca, potenie, tras, nevoľnosť pri pripomenutí si traumy (napr. spúšťačom môže byť zvuk, pach, obraz).

2. Vyhýbavé správanie
- Vyhýbanie sa spúšťačom: Vyhýbanie sa miestam, ľuďom, činnostiam alebo rozhovorom, ktoré pripomínajú traumu.
- Potláčanie spomienok: Snaha nemyslieť na udalosť alebo ju potlačiť z vedomia.
- Emocionálne otupenie: Strata záujmu o predtým obľúbené aktivity, pocit odpojenia od druhých, neschopnosť prežívať radosť alebo lásku.
- Sociálna izolácia: Stiahnutie sa z kontaktu s priateľmi a rodinou, pocit, že im nikto nerozumie.
3. Negatívne zmeny v myslení a nálade
Negatívne presvedčenia o sebe a svete: Pocity viny, hanby, beznádeje, presvedčenie, že svet je nebezpečné miesto.
- Strata záujmu: Znížený záujem o predtým obľúbené aktivity a koníčky.
- Pocity viny alebo hanby: Vina za prežitie, vina za to, čo sa stalo, hanba za svoju reakciu.
- Neschopnosť prežívať pozitívne emócie: Ťažkosti s prežívaním radosti, šťastia, lásky.
- Problémy s pamäťou: Amnézia na časti traumatickej udalosti.
- Znížená schopnosť plánovať do budúcnosti: Pocit, že nemá zmysel plánovať, pocit bezmocnosti.
4. Zmeny v arousal a reaktivite (Hyperarousal)
- Hypervigilancia: Neustály pocit ohrozenia, zvýšená ostražitosť voči okoliu, ľahké vyľakanie.
- Problémy so spánkom: Nespavosť, nočné mory, prebúdzanie sa v noci.
- Podráždenosť a výbuchy hnevu: Neschopnosť kontrolovať hnev, ľahké rozrušenie.
- Problémy s koncentráciou: Ťažkosti so sústredením sa na úlohy.
- Prehnané reakcie na prekvapenie: Intenzívna reakcia na nečakané zvuky alebo dotyky.

5. Fyzické symptómy
Trauma sa neprejavuje len v mysli, ale aj v tele. Chronická aktivácia stresovej reakcie môže viesť k:
- Chronická bolesť: Bolesti hlavy, migrény, bolesti chrbta, svalové napätie.
- Tráviace problémy: Syndróm dráždivého čreva, nevoľnosť, hnačky, zápcha.
- Únava a vyčerpanie: Napriek dostatočnému spánku.
- Znížená imunita: Častejšie ochorenia.
- Napätie v tele: Svalové napätie, pocit stuhnutosti.
Záver
Trauma je komplexný a veľmi individuálny jav. Nemá jednu univerzálnu podobu, no jej stopy môžu ovplyvniť náš život na mnohých úrovniach – emocionálnej, telesnej, vzťahovej aj duchovnej. Je však možné ju spracovať, získať späť kontakt so sebou samým a žiť naplno aj po zraneniach minulosti.
Trauma nie je dôkazom slabosti, ale dôsledkom toho, že sme boli vystavení niečomu, čo presahovalo naše zdroje. Je to prirodzená reakcia tela a mozgu na neprirodzené podmienky. Mnohí ľudia prešli traumatickými skúsenosťami – a mnohí z nich našli cestu k uzdraveniu.
Dôležité je dovoliť si:
- Veriť, že uzdravenie je možné
- Vyhľadať pomoc, keď ju potrebujeme
- Byť k sebe láskaví, trpezliví a súcitní
Ak máš pocit, že niektoré z opísaných príznakov poznáš z vlastného života, nie si sám. Vyhľadaj odborníka, ktorému dôveruješ, alebo sa zver niekomu, komu veríš. Liečenie nie je slabosť – je to odvaha.